Rakonczay

      Rodové meno Rakonczay a pôvod tohto rodového mena je možné písomne doložiť až do roku 1287 na základe darovacej listiny uhorského kráľa Ladislava  IV. – Kumánskeho. Podľa darovacej listiny, Pousa, syn Budu prišiel v bitke pri Žitave v roku 1287 o život a zomrel bez potomkov. Listinou z 19. apríla 1287 kráľ Ladislav IV. daroval majetky zosnulého Pousu (polovicu Rokoncha – Rykynčice) jeho príbuzným, synom Benkeho – Mikulášovi (v listine šľachtický titul comes), Filipovi a Jakubovi. V písomnostiach sa Rykynčice (Rakucha 1279: DL 49004, Fejér V. 2. 555) prvýkrát spomínajú v roku 1279. Majiteľov pozemkov s rodovým menom Rakonczay nachádzame v Dolných Rykynčiciach (Alsórakoncza ) a Horných Rykynčiciach (Felsőrakoncza) až do konca 17. storočia.

      Známa história prvých príslušníkov rodu ale začala skôr, Benkeho synovia sa podľa textu v darovacej listine kráľa Ladislava IV., zúčastnili už bitky na Moravskom poli (Marchfeld) pri dedine Dürnkrut (Suché Kruty) v severovýchodnom Rakúsku (dnes spolková republika Dolné Rakúsko) 26. augusta 1278 medzi vojskami českého kráľa Přemysla Otakara II. a rímskeho cisára Rudolfa I. Habsburského. Csaba Csorba (Miskolc, 1985) tiež uvádza skoršie udalosti spojené s Miklošom, synom Benkeho.  Bitka 26. august 1278. pri rieke Morave – „aj tentoraz na Demeterovej (syn Honta II.) strane bojuje jeho serviense, Bekeho (Benkeho) syn Miklós, ktorého neskôr odmení Rakoncom z Hontskej župy;“…  …“V roku 1281 sa Demeterove  horské jednotky podieľajú na potlačení kumanskej rebélie. V tom čase Miklós, Bekeho  syn, regi serviense, tiež bojuje na Demeterovej strane“ …  

      Nositeľov rodového mena Rakonczay môžeme priebežne sledovať v priebehu storočí až do dnešných dní. Potomkovia šľachticov z Rykynčíc patrili k hontianskej šľachte a  boli previazaní s osudom starodávneho rodu Hunt-Paznán a neskôr Balášavcov. Ešte na konci 17. storočia nachádzame bojovať Rakonczayovcov po boku Balášovcov proti Osmanom v krupinskej posádke.  Po vyhnaní Osmanov a v prvých desaťročiach 18. storočia nachádzame rodové meno v zápisoch šľachty vo Zvolenskej župe a v Novohradskej župe. V 18. storočí príslušníci nemajetnej vrstvy so šľachtickými listinami (armalisti) často žili na poddanských gruntoch. To bol aj osud predkov rodovej vetvy, ktorí sa po vyhnaní Osmanov na začiatku 18. storočia usadili na opustených územiach v okolí Damašdu, ktoré v tom čase boli cirkevným majetkom Ostrihomskej arcidiecézy. Pravdepodobne prišli po rozpustení vojenských posádok vo zvolenskej župe. Pred rozpustením posádky v roku 1701 v Krupine, služili v roku 1678 husári Rakonczay Mihály, Rakonczay Tamás, Rakonczay Gyurka, Rakonczay János, ich hlavný kapitán bol gróf Bálint Balassa. Rakonczay Bartók slúžil ako hajdúch (pechota) v Krupine v roku 1678. Vo Zvolenskej župe ešte nachádzame šľachticov: Georgius Rakonczai 1682, Pál Rakonczay 1691, 1692, 1694, Erzsébet Rakonczayová 1712, v roku 1754 Sámuel, syn Andráša preukázal svoj šľachtický pôvod v Zvolenskej župe pri krajinskom šľachtickom zápise jeho syna Mátyása. Meno Rakonczay so šlachtickým titulovaním (Civis Nobilis – vznešený občan) nachádzame ešte v roku 1795 vo Zvolene.

      Osudy nositeľov rodového mena boli prepojené s historickými udalosťami a vývojom Uhorska, pričom členovia rodu sa zúčastnili udalosti, ktoré významne ovplyvnili históriu regiónu. Významná zmena nastala po vyhnaní Osmanov z Uhorska na konci 17. storočia, zvolenská vetva si zachovala svoje šľachtické postavenia až do konca 18. storočia, ostatné vetvy sa usadili na od Osmanov oslobodených poddanských majetkoch najmä v Honte a Novohrade.

      V listinách, historických záznamoch a matrikách sa zápis mena (tak isto ako historické názvy Rykynčíc), najmä v záznamoch a matrikách z 18. a 19. storočia a aj pri tej istej osobe, vyskytuje v rôznych modifikáciách, ako Rakoncza-i, Rakonczay, Rakonczaÿ, Rakonczai, Rakoncaj, Rakoncay, Rakontzay, Rakoncai. Rôznu podobu koncovky mena nájdeme preukázateľne aj u členov tej istej rodiny v prvom pokolení, alebo v urbárskych a sčítacích zápisoch k tej istej osobe.   

      Rodové meno Rakonczay a jeho varianty v záznamoch z 19. storočia nachádzame hlavne na území Uhorska, ale aj v Spojených štátoch amerických. Na území súčasného Slovenska je to: Zvolen, Štúrovo, Kamenica nad Hronom, Chľaba (Helemba), Dvory nad Žitavou, Nové Zámky, Rapovce – Lučenec. Na území súčasného Maďarska sú to: Budapešť,  Šalgótarján, Rétsag – Nográd, Csengőd – Bács-Kiskun, Battonya – Csanád, Újfehértó – Szabolcs, Csengőd – Bács-Kiskun, Hódmezővásárhely – Csongrád, Orosháza – Békés, Nagyoroszi – Nógrád, Márianosztra – Hont, Földeák – Csanád, Tahitófalu – Pest-Pilis-Solt-Kiskun, Nagy-Kikinda – Torontál, Karancskeszi – Nógrád, Helemba – Hont, Szob – Hont, Vác – Pest, Litke – Nógrád, Csanádpalota – Csanád, Szonta – Bács-Bodrog, Bačko Gradište – Bács-Bodrog, Belle – Baranya, Csesztve – Nógrád, Zalaegerszeg – Zala, Hódmezővásárhely – Csongrád, Kiskőrös – Pest-Pilis-Solt-Kiskun, Izsófalva – Borsod, Békéscsaba – Békés, Hódmezővásárhely – Csongrád, Galgahéviz – Pest-Pilis-Solt-Kiskun, Szob – Hont, Hódmezővásárhely – Csongrád, Szentmihály – Pest-Pilis-Solt-Kiskun. V Srbsku: Vojvodina – Kikinda, Bekeska Csaba. V Rumunsku: Arad.